JULIANA MRVOVÁ
Maliarka, kresliarka, cestovateľka, kurátorka
Juliana Mrvová vyštudovala VŠVU v odbore maľba a iné médiá a od začiatku svojej tvorby sa profilovala najmä ako maliarka. V súčasnosti pracuje v médiu maľby a kresby, prevažne veľkých formátov, s presahmi do site-specific diel a inštalácie. Svoj prvotný záujem o fotografiu pretavila do série obrazov s témou rastlín a záhrad, ktoré boli zároveň jej dizertačnou prácou obhájenou v roku 2008. V sérii y názvom „Zabudnuté záhrady“ skúmala vzťah technického obrazu a maľby. Zároveň analyzovala záhradu ako krajinu vytvorenú človekom a ako miesto, kde sa ľudské prepája s prírodným. Jej záujem o vedeckú kresbu rastlín vyvrcholil sériou veľkoformátových kresieb, ktoré sú kombináciou cestopisu, denníku a mentálnej mapy. Mnohé z nich vznikali počas rezidenčných pobytov v zahraničí a niektoré boli realizované aj priamo v krajine, ako veľkoformátová kresba na plátne v exteriéri obce Dúbravica. Každá kresba rozpráva príbeh daného miesta a analyzuje autorkin vzťah k nemu na základe mikropríbehov ľudí, zvierat a rastlín, ktoré tam stretla. Ku kresbám vznikali viaceré textové záznamy písané počas rezidencií v Litovskej Nide, Francúzskom Marnay sur Seine, Talianskom Apricale či Španielskej Chelve. Akvarely a skice sprevádzajú všetky posledné autorkine cesty po Ázii či Európe a vytvára z nich neskôr kresbové inštalácie.
V maľbe sa jej záujem od záhrad postupne presunul ku krajine, často symbolizovanej opustenou plážou a v súčasnosti ju zaujíma zobrazovanie príbehu. Príbehy pochádzajú často z vlastných ciest ale aj z nájdených a privlastnených fotografií z médií. Na prvý pohľad neutrálne výjavy často skrývajú melancholický či až tragický tón. V prvej sérii „Places we live in / miesta v ktorých žijeme“ sa mesto postupne premieňalo na kopy sutiny. Na opustených plážach vidíme iba malé postavy, stojace pred masou mora. Filozof Deleuze či Jean-Paul Sartre sa ocitajú v úlohe štatistu, v krajine, ktorá ich pohltila. V obrazoch lodí, stroskotaných na brehu či nepoužívaných rybárskych člnov sa ukazuje premena súčasného sveta. V maľbe môže príbeh zostať zafixovaný a možno tak zachovaný v svojej autenticite. Jednoduché miesta a príbehy symbolizujú svet ktorý sa neustále mení či zaniká a miesta ktoré už nemusia byť o pár rokov rovnaké. Cesta a túžba po poznávaní nových svetov je ďalším momentom prítomných v mnohých dielach. Cesta je zaznamenávaná kreslením a skicovaním a neskôr späť v ateliéri vzniká obraz, ktorý pracuje najmä s pamäťou. Je to cestopis, ku ktorému nepotrebujeme fotografie, lebo tie sú vo svojej detailnosti menej presné ako maľba. „Keby som žila v minulosti, nasadla by som na loď Beagle a s Darwinom putovala do neznámich zemí“. Cesta sa tak stala neustálym skúmaním nielen sveta okolo, ale aj seba samého.
Juliana Mrvová je aj organizátorka a kurátorka – pracovala od roku 2003 v medzinárodnej organizácii Tranzit, najprv ako dobrovoľník a neskôr na poste manažéra výstavných priestorov Tranzit dielne workshops na Zlatých Pieskoch. Vo veľkorysých fabrických halách spolupripravovala viacero výstav a medzinárodných projektov, najmä od roku 2009 do 2013. Od roku 2009 tu viedla aj alternatívny výstavný priestor určený prezentácii študentov a začínajúcich autorov s názvom Hangár, kde zrealizovala niekoľko samostatných výstav vtedy mladých autorov. Pre mnohých to bola ich prvá samostatná prezentácia a Hangár fungoval ako mladá alternatíva výstavných priestorov tranzitu až do roku 2013. Od septembra 2014 pracovala v galérii Gagarinka ako kurátor, kde pripravila 12 skupinových tematických výstav súčasného slovenského a českého umenia, niektoré v spolupráci a niektoré ako samostatné kurátorské projekty. Priebežne organizovala výstavy svojich rovesníkov, od Večne hladní v roku 2004, cez Drawing as thinking 2008-10 po menšie projekty až doteraz. V krátkom období písala pre časopis Inspire o záhradách a tiež pre Galériu Gagarinka blog o výstavách a autoroch. (Galéria ukončí svoju činnosť v septembri 2015.) V súčastnosti pracuje ako umelec na voľnej nohe a venuje sa svojmu hobby navrhovaniu a opatrovaniu záhrad.
JULIANA MRVOVÁ
Painter, drawer, traveller, curator
Juliana Mrvová studied at the Department of Painting and Other Media of the Academy of Fine Arts in Bratislava (VŠVU). She has always concentrated mostly on painting. She currently works predominantly with the media of painting and drawing, mostly large format, with occasional crossovers into site-specific works and installations. She followed her original interest in photography and created a series of paintings dedicated to the topic of plants and gardens that she defended as her dissertation in 2008. In her series called “Forgotten Gardens”, she examined the relationship between technical image and painting. She also analyzed gardens as landscapes created by man as well as places where the human meets the natural. Her interest in scientific drawing of plants culminated in her series of large-format drawings that are a combination of a travelogue, a diary and a mental map. Many of them were created during her residences abroad, and some were created directly in the countryside, such as her large format exterior drawing on canvas in the village of Dúbravica. Each drawing recounts a story of a specific place and analyzes the artist’s relationship to it through micro stories of humans, animals and plants that she had met there. Textual notes, written during her residences in Nida, Lithuania; Marnay sur Seine, France; Apricale, Italy or Chelva, Spain; accompany the drawings. Watercolor paintings and sketches are created on all her journeys in Asia and Europe and are then organized into installations of drawings.
The main interest in her paintings gradually shifted from gardens to landscape, often symbolized by a deserted beach. Recently, she’s become interested in depicting stories. The stories often come from her personal journeys, but sometimes also from images she finds in the media and appropriates. Scenes that seem neutral at first glance often conceal some melancholy or tragic tone. In her first series „Places we live in / Miesta, v ktorých žijeme“, a city gradually transformed into a pile of debris. All we can see on the deserted beach are miniature figures standing in front of the mass of water. Philosophers like Deleuze or Jean-Paul Sartre become just extras in a landscape that had devoured them. Pictures of shipwrecks on the shore or disused fishing boats show the transformation of the modern world. Paintings have a capacity to fix stories and so they can be preserved in their authenticity. Simple places and stories symbolize the constantly changing or disappearing world and places that may no longer be the same in a few years. Travelling and a desire to discover new worlds are also present in many of her works. The journeys are recorded in drawings and sketches and later, back in the studio, paintings are created mainly from memory. It is a travelogue with no need for photographs, because due to all their detail, they are actually less accurate. “If I lived in the past, I would travel with Darwin aboard the Beagle to unknown countries.” The journey has thus become a synonym for her constant research of not only the world around her, but also of herself.
Juliana Mrvová is also an organizer and curator – since 2003 she worked in the international organization Tranzit. She started as a volunteer and later worked as a general manager of tranzit dielne/workshops exhibition space in Zlaté Piesky. She co-created a number of exhibitions and international projects in the generously spacious factory halls, particularly in the period of 2009-2013. Since 2009 she also managed an alternative exhibition space, Hangár, dedicated to the presentation of students and emerging artists, where she realized several individual exhibitions of young artists. For many of them it was the first individual presentation and Hangár functioned as a “young alternative” to the exhibition spaces of tranzit until 2013. From September 2014 she worked as a curator in Gagarinka gallery, where she prepared 12 thematic group exhibitions of contemporary Czech and Slovak art. Some of them in cooperation with other curators, others as independent curatorial projects. Throughout her career, she has continuously organized exhibitions of her peers, starting with “Forever Hungry/Večne hladní” in 2004, through “Drawing as thinking” 2008-10 and other smaller projects until now. For a short period of time she wrote about gardens for Inspire magazine and prepared a blog about exhibitions and artists for Gagarinka Gallery. (The Gallery will close in September 2015.) Currently she works as a freelance artist and concentrates on her hobby of designing gardens and caring for them.
fotografie: Nora Saparová a Jakub Čaprnka
životopis na stiahnutie tu/ curiculum vitae: životopis- download